Brionské ostrovy


Župa
:
Istrijská
Nadmorská výška: 5 - 50 m
Rozloha: 36 km2

Poloha a prístup
Táto skupina 14 ostrovov a ostrovčekov pri juhozápadnom pobreží Istrie, iba niekoľko kilometrov vzdušnou čiarou vzdialená od Puly, je známa ako malý prírodný raj s nezvyčajne bujnou vegetáciou. Brionské ostrovy okrem prírodných krás ponúkajú aj svoju bohatú históriu, so stopami ktorej sa stretávame na najrozličnejších miestach. Ostrovy boli z veľkej časti neprístupné až do Titovej (Josip Broz Tito - bývalý prezident komunistickej Juhoslávie) smrti a aj dnes je voľne prístupný iba Veli Brijun.
Organizovaný výlet na Brionské ostrovy si možno kúpiť v mnohých cestovných kanceláriách, v mestách ako Poreč, Rovinj, Pula, atď., ako aj v malej pobrežnej obci Fažana (v okolí Puly). Na výlety sa treba prihlásiť včas, najmenej deň vopred. Návštevníci, ktorí sú ubytovaní v niektorom z hotelov na Brionských ostrovoch, sa môžu na ostrovy dostať z Fažany.

Všeobecné informácie
Brionské ostrovy vyhlásili v roku 1983 za národný park. Rozkladá sa na ploche 36 km2 (vrátane mora). Najväčším ostrovom súostrovia je Veli Brijun s rozlohou 690 ha. Oveľa menšie sú Mali Brijun, Sveti Marko Gaz, Okrugljak (Obljak), Supin, Supinić, Galija, Grunj, Vanga, Vrsar, Madona (Pusti), Sveti Jerolim a Kozada (Kotež). Do červena sfarbená pôda na ostrovoch dokazuje, že boli kedysi spojené s pevninou istrijského polostrova a asi pred 10 000 rokmi sa od neho oddelili.
Na severozápadnom myse ostrova Veli Brijun nazvanom Kap Barban možno vidieť zachované stopy dinosaura. Vegetácia Brionských ostrovov je mimoriadne rôznorodá; rastie tu vyše 700 domácich, ale aj mnohé cudzokrajné rastliny. 
 Brionské ostrovy
Nájdeme tu pínie, vavríny, myrtu, rozličné druhy borovíc, jahodovec, cyprusy, libanonské cédre korkové duby, agávy, eukalypty, palmy a mnohé iné druhy. Pôvodne boli tieto ostrovy porastené macchiu, koncom minulého storočia sa však najväčší z Brionských ostrovov - Veli Brijun - začal meniť na veľký kultivovaný park.
Dejiny
Nálezy z dávnovekých hrobov, hradiská, kamenné a kovové predmety dennej potreby dokazujú, že Brionské ostrovy boli osídlené už v prehistórii. V roku 177 pred n. l. sa rovnako ako pobrežie pri ktorom ležia, dostali pod rímsku nadvládu. Už v tých časoch ich zámožní občania z neďalekej Pietas Juliae (Pula) využívali na letný oddych. Po skončení obdobia rímskej nadvlády menili Brionské ostrovy často svojho majiteľa, až kým v roku 1331 prevzali vládu Benátky. Záujem o Brionské ostrovy však ustával, a tak postupne celkom spustli. Za svoj druhý rozkvet vďačia rakúskemu továrnikovi Kupelweiserovi, ktorý ich v roku 1893 kúpil za 75 000 zlatých a premenil ich na exkluzívny raj prominentných dovolenkárov. Dal postaviť kúpeľné zariadenia, vyklčovať macchiu a vysadiť vinič, zaviesť elektrinu, telefón a vodu a zároveň zabezpečil archeologické náleziská. Záhradníci premenili veľké plochy na ostrove na kvetinové záhony a "rajské" záhrady s rozličnými rastlinami. Kupelweiser povolal na ostrovy známeho bakteriológa Roberta Kocha, aby vysušil močaristú pôdu, a tak oslobodil ostrovy od malárie. V rokoch pred prvou svetovou vojnou Brionské ostrovy s obľubou vyhľadávali zbohatlíci a šľachta. Nemecký cisár Wilhelm II. sa tu v roku 1912 stretol s rakúskym veľkovojvodom Františkom Ferdinandom. V druhej svetovej vojne boli ostrovy obsadené najprv talianskymí, nejskôr nemeckými vojskami. Ešte v apríli 1945 spojenecké vojská bombardovali Veli Brijun, lebo na ňom mali nemecké fašistické vojská svoje opevnené pozície. Po druhej svetovej vojne sa Brionské ostrovy stali letnou rezidenciou prezidenta Tita.
Pamiatky a zaujímavosti na ostrove Veli Brijun
Na ostrove Veli Brijun sa prístav nachádza na východnom pobreží. Tam sú aj luxusne vybavené hotely. Pamätihodnosti a parky sú spojené vláčikom (cesta týmto vláčikom je zahrnutá v cene výletov). Ostrov Veli Brijun možno precestovať aj na bicykli alebo elektromobile. Pláž je tiež na východnom pobreží, neďaleko prístavu.
V blízkosti prístavu (asi uprostred ostrova) leží aj obec Brijun s najvýznamnejšou stredovekou stavebnou pamiatkou. Na ostrove je štvorboká obranná veža z 12. stor. Hneď pri nej začiatkom 16. stor. postavili kaštieľ (v roku 1955 ho kompletne zrekonštruovali). Je v ňom vlastivedné a prírodovedné múzeum J. B. Tita. Na otvorenom priestranstve je vystavených asi 70 sôch. Južne od obce Brijun sa zachovali zvyšky rakúskeho systému opevnenia z 19. stor. (pevnosť Tegetthoff).
Na východnom pobreží ostrova, v zálive Verige, archeológovia objavili zvyšky rímskej vidieckej usadlosti. Terasovite na svahu postavaná vila Rustika s rozlohou takmer 5 ha sa tiahne v dĺžke vyše 1 km po pobreží. Upostred areálu stáli tri chrámy, zasvätené Venuši, Neptúnovi a ďalšiemu bližšie neurčenému božstvu. Pri chrámoch boli aj domy bohoslužobníkov, stajne, kúpele, sklady a prijímacie miestnosti. Budovy boli navzájom prepojené systémom k moru otvorených chodieb.
Na západnom pobreží ostrova, v zátoke Dobrika, si možno pozrieť zrúcaniny byzantského kastra. Tento komplex budov s hrubými obrannými múrmi a baštami bol využívaný do 14. stor. Presné obdobie vzniku kastra nie je známe, je však isté, že byzantská nadvláda na Brionských ostrovoch
trvala od roku 539 do roku 778.
 Safari park
V zálive Gospa sa nachádzajú ruiny ranokresťanskej trojloďovej baziliky zo 6. stor. Pri nej neskôr benediktíni postavili kláštor, ktorý opustili po epidémii, ktorá zachvátila ostrov v 14. stor.
V neďalekej vile Brionka (postavenej v roku 1957), bývali ubytovaní Titovi hostia. Na severnom brehu zálivu je Bijela vila (Biela vila - stavba z benátskych čias, ktorú v roku 1721 zreštaurovali) a vila Jadranka.
 Vo vzdialenosti asi pol hodinu člnom od ostrova Veli Brijun západným smerom sa nachádza malý ostrov Vanga. Na ňom bola Titova súkromná rezidencia, ktorú od roku 1954 až do svojej smrti používal na politické rokovania a súkromné návštevy.
 Safari park
Exotické zvieratá ako slony, antilopy, gazely, kozorožce a ťavy žijú v safari parku v severovýchodnej časti ostrova Veli Briun. Voľne tu žijú aj jelene, zajace, pávy a muflóny.