Kornatské ostrovy


Župa:
Šibenik
Nadmorská výška: 0 - 235 m
Rozloha: 224 km2
Obývané len sezónne

Všeobecné informácie
"Kornatské súostrovie má toľko ostrovov, ako je do roka dní", hovorí sa o tomto stredodalmátskom súostroví. Na presný počet ostrovov a ostrovčekov sú rozdielne názory, podľa toho, či sa do počtu zaratávajú aj menšie a najmenšie z mora vyčnievajúce skaly. Medzi ostrovom Dugi otok (Dlhý ostrov) na severozápade a skupinou Žirje (pri Šibeniku) sa nachádza asi 140 ostrovov s celkovou rozlohou menej ako 70 km2. Z nich je najväčší Kornat (33 km2), okolo ktorého sa sústreďujú všetky ostatné. Súbežne s Kornatom, bližšie k pevnine, sa rozprestiera Žut, druhý najväčší ostrov súostrovia (15 km2).
Názov Kornati pochádza z latinského slova corona (v slovenčine koruna), a keď sa pozrieme na vznik ostrovov z geologického hľadiska, zistíme, že je skutočne výstižná. Ostrovy sú naozaj v akési "koruny", teda do viacerých radov sústredené vrcholy kopcovitého územia, voľakedy zaliateho morom, ktoré sa ťahalo paralelne s Dinárskymi vrchmi na pevnine zo severozápadu na juhovýchod. Aj ku Kornatským ostrovom sa viaže pútavá legenda:
"Keď Boh stvoril svet, zostalo mu ešte za hrsť bielych kamienkov. Hodil ich do mora a potom sa obzrel za seba, aby sa predsvečil, či vzniklo naozaj dokonalé dielo."

Národný park
Prvý zákon o ochrane Kornatských ostrovov je z roku 1967 (týkal sa len ostrovov a nie mora). Keď sa preskúmala hodnota "aquatoria", rozhodlo sa vyhlásiť ich za národný park s rozlohou 224 km2. Samotná plocha asi 140 ostrovov tvorí približne 70 km2. Ostatok sa nachádza (ako morský národný park) pod hladinou vody.
Susedné ostrovy, ako aj hotely a cestovné kancelárie v Zadare, Šibeniku, Murteri a Primoštene, ponúkajú celodenné výlety na Kornatské ostrovy (väčšinou so stravou zabezpečenou na lodi). Z vtáčej perspektívy pôsobia Kornatské ostrovy bizarne. Približne 140 ostrovov, ostrovčekov, skalných útesov a množstvo brál rôznej veľkosti nemá takmer nijaký rastlinný pokriv. Preto sa zdajú byť pustými a nehostinnými, ale len na prvý pohľad. 

Lesy, ktoré pokrývali ostrovy až do rímskeho obdobia, vyklčovali, a tak zostali ostrovy takmer holé, popretínané len nízkymi kamennými múrikmi. Porast, ktorý na nich rastie, stačí nanajvýš ako potrava pre ovce, ktoré tam chovajú. Priaznivcov prírody iste poteší, že na ostrovoch, či už nad alebo pod vodou, nájdu všetky útvary typické pre krasové oblasti: jaskyne, jamy, kary, doliny a pod. Zo zemepisného hľadiska sú svojou výraznou členitosťou pobrežia najpríťažlivejšie dolné Kornatské ostrovy. Kolmo čnejúce skaly, strmé bralá a šikmo navŕšené masy hornín svedčia o tom, že táto časť sa nachádza v geologicky narušenej zóne, to znamená, že voľakedy bola zasiahnutá tektonickou činnosťou. Šikmá vápencová tabuľa pri severných bralách Kornatu pod najvyššou vyvýšeninou ostrova je dôkazom, že v oblasti Kornatských ostrovov vrásnenie zemskej kôry ešte nie je definitívne ukončené. Na ostrovoch možno názorne študovať aj erozívnu činnosť, t.j. narušovanie povrchu hornín vetrom a vodou.
 Dejiny
Na Kornate, najväčšom ostrove súostrovia, si už pred dvomi, tromi tisícročiami vybudovali Ilýri pevnosť, z ktorej sa dodnes zachovalo niekoľko zvyškov múru. Bohatí rímski patricijovia založili na ostrovoch, vtedy ešte podrastených lesmi, sídla, ktorých základy boli objavené pod hladinou vody. Ostrov Piškera, ktorého názov pochádza z talianskeho slova peschiera (rybník), bol za rímskych čias strediskom rybolovu a rybárstva. Na ostrove boli objavené základy približne 50 domov. Aj v období stredoveku boli Kornatské ostrovy aspoň sčasti obývané. Toreta, veža na Kornate, pochádza približne zo 6. stor. Neďaleko stojaci Kostolík Panny Márie bol pravdepodobne postavený až niekedy koncom stredoveku. V roku 1853 predali väčšinu súostrovia obyvateľom Murteru a Dugeho otoku, ktorí tam založili olivové háje, vysadili vinič, na väčších ostrovoch vystavali typické kamenné múry bez spojovacieho materiálu, vodné nádrže, malé domčeky a prístavy. Ostrovy nie sú celoročne obývané.
Dovolenkári
V letnej sezóne prichádzajú na Kornatské ostrovy predovšetkým milovníci prírody. Nájdu tam kamenisté zátoky vhodné na kúpanie, s povolenými nudistickými plážami. Turisti, ktorí chcú ostrovy skúmať bližšie, si môžu prenajať loď, s posádkou alebo bez nej. Dodnes veľmi čistá voda s mimoriadne bohatou morskou faunou a flórou predstavuje skutočný raj pre potápačov. Podľa najnovších výskumov žije v súčasnosti, najmä na kamenných útesoch prudko klesajúcich do mora, okolo 300 rôznych druhov morských živočíchov. Medzi nimi červené a žlté koráli, rôzne druhy zubatcov, ostrieže a gambáče. Samozrejme, žijú tu aj sépie všetkých veľkostí. Aj kôrovce, ako napríklad langusta európska. Vo veľmi členitom podmorskom teréne sa treba mať na pozore pred žralokmi, murénami a pred veľkou ropušnicou. Nielen pre potápačov, ale aj pre jachtárov a vodných motoristov sú Kornatské ostrovy už dávno známym a lákavým tipom na dovolenku. Netreba však podceňovať ich nebezpečné hlbočiny a útesy. Takmer na každom ostrove sa nachádza malý, chránený prístav, v ktorom si za búrky určite nájdu útočisko dve alebo tri lode. Menšie plavidlá si musia dávať pozor nielen na vyčnievajúce skaly, ale aj na útesy, ktoré na niektorých miestach klesajú len tesne pod hladinu vody a spájajú jednotlivé
ostrovčeky. Vodní motoristi, športoví rybári a potápači sa s obľubou stretávajú v stredisku športovej plavby a jachtingu na ostrove Piškera a v zátoke Lojena na ostrove Levrnaka.