Krka


Župa:
Šibenik
Rozloha: 142 km2

Poloha
Výlet k vodopádom Krka patrí nepochybne ku krásnym zážitkom pri poznávaní Dalmácie. Rieka Krka pramení na východ od mesta Knin a až po svoje ústie pri Šibeniku sa búrlivo rúti dolu dolinou, pričom pechádza štyrmi vápencovými terasami, z ktorých každá má inú výšku. Turistom, ktorí sa približujú k Šibeniku pobrežnou magistrálou zo severu, sa už na veľkom moste cez rieku Krka naskytne prvý veľkolepý pohľad na fantastické krasové výtvory kaňonovitej doliny, ktorá na niektorých miestach dosahujé hĺbku až 200 m. Národný park sa rozkladá na ploche 142 km2 v oblasti, kde leží Šibenik, Drniš a Knin. Keďže plocha pôvodných lesov na tomto území sa drasticky zmenšila, či už vplyvom ľudských zásahov, alebo z iných dôvodov, vysadili tu najmä borovice čierne. Na brehu sladkovodných jazier sa vytvorila bohatá močiarna vegetácia so šašinou, sitinami a leknami. K rozmanitej faune národného parku patria divé holuby, sláviky, jastraby, sokoly, rôzne druhy rýb, ako aj dnes už zriedka sa vyskytujúca vydra.

 Všeobecné informácie
Krka, najdôležitejšia rieka strednej Dalmácie, má dĺžku 72 km a riečisko s rozlohou približne 25,6 km2. Ročne ňou pretečie v priemere 1.6 mld m3 vody (55 m3/s). Rieka vychádza na povrch krasovým prameňom a kaňonovito si razí cestu Dinárskymi vrchmi. V úseku od posledného vodopádu až po vyústenie do mora je voda v rieke slaná. Tento fakt sa vysvetľuje tým, že v poslednej dobe ľadovej, keď sa zvýšila hladina Jadranu, bolo toto riečne údolie zaliate morom. Podobný osud stihol aj približne 6 km dlhé a 3 km široké Prokljansko jezero (Prokljanské jazero), ktorým preteká rieka Krka pri Šibeniku tesne pred vyústením. Aj v tomto prípade ide o "utopenú" kotlinu. Skradinski buk a Roški slap sú dve najväčšie kaskády, ku ktorým sa dá priblížiť po poľnej ceste.
 Vodopád Skradinski buk
K nevšedným zážitkom patrí plavba člnom od kaskády Skradinski buk k Visovackému jazeru a k vodopádom Roški slap.Cesta k tomuto vodopádu je pomerne jednoduchá, je značená už od Šibenika. Po príchode na hlavné parkovisko s reštauráciou prestupujú návštevníci do autobusu, ktorý ich úzkou strmou cestičkou zavezie k vstupu do národného parku. Na tomto mieste sa kaňon prudko končí a začína sa asi pätnásť minútová kľukatá cesta dolu. Návštevníkom poskytuje nádherné, občas až dych vyrážajúce pohľady na Krku, ktorá sa nad vodopádmi zlieva s riekou Čikolou. Široký, pokojný tok spoločnej rieky, ktorá tu vzniká, pôsobí dojmom veľkého jazera, lemovaného mnohými zátokami.
 Od konečnej zastávky turistického autobusu na najvyššom bode Skradinského vodopádu vedie dolu viacero rôzne dlhých chodníkov popri jednotlivých kataraktoch. Návštevníkom, ktorí majú záujem o kúpanie, odporúčame pustiť sa priamo dole najkratším chodníkom k najnižšie položenému kataraktu.
Skradinski buk je najmohutnejší vodopád na rieke Krka. V dĺžke 800 m padá voda zo 17 kaskád rôznej výšky. Celé toto územie sa postupne terasovito zvažuje. Pretína ho množstvo značených turistických chodíkov. Medzi jednotlivými stupňami sa nachádzajú malé jazierka, lemované bohatou, miestami až džugľovitou zeleňou. Úzkym mostíkom prejdeme na druhú stranu, odkiaľ vedú schody hore k východiskovému bodu (autobusová zastávka).
 Najnižšie jazierko Skradinského vodopádu poskytuje svojou tyrkysovo - modrou vodou v letných mesiacoch vynikajúce podmienky na kúpanie. Na rozľahlej rovnej lúke sa dá príjemne opaľovať alebo si urobiť piknik. Z kataraktov je však zakázané skákať. Na západ od Skradinského vodopádu, tesne predtým, ako kaňon prechádza do Prokljanského jazera, sa nachádza mestečko Skradin, ktorého s obľubou vyhľadávajú jachtári najmä pre jachtársky prístav, ktorý slúži ako východisko pre plavbu po rieke Krka.
 Visovacké jazero
Brehy malebného, 12 km dlhého a 1 km širokého krasového jazera Visovac sú porastené šašinou. Na malom ostrovčeku uprostred jazera stojí františkánsky kláštor zo 14 stor. V kláštore je múzeum, v ktorom návštevníci môžu obdivovať vzácnu zbierku sakrálneho umenia a odborníci študovať 620 tureckých dokumentov. Dvakrát do roka (2. a 15 augusta) sa tu koná púť.
Vodopád Roški slap
s najvyšším kataraktom vysokým 15 m, sa nachádza 20 km na západ od Drniša a tiež sa k nemu dá dostať autom. Pozostáva z 12 menších kaskád s množstvom ramien a ostrovov, ktoré od tzv. náhrdelníka až k hlavnému schodišťu prekonávajú výšku 27 m. Na východnej strane vodopádu stojí dodnes funkčný vodný mlyn. Na severnej hranici národého parku strážia údolie rieky zrúcaniny dvoch hradov - Trošenj alebo Čučevo (na západe) a Nečven (na východe). Oba pochádzajú zo 14. stor. V hĺbke 150 m pod zrúcaninami sa nachádza jediné miesto, kde rieka Krka nadobúda bystrý spád.
Potom prechádza rieka širokým údolím Aranđelovac, ktoré sa volá podľa pravoslávneho Kláštora sv. Archanjela, ležiaceho na lúke pravého brehu. Pri kláštore je kostol a niekoľko hospodárskych budov. Na brehu oproti, na kopci, stoja ruiny ďalšieho hradu Bogočin alebo Viligrad zo 14. stor.