Mljet


Župa:
Dubrovník - Neretva
Nadmorská výška: 0 - 512 m
Rozloha: 31 km2

Všeobecné informácie
Spolu s Korčulou a Lastovom patrí Mljet k tzv. súostroviu Dubrovníka. Je to najjužnejší z veľkých Jadranských ostrovov. Tento úzky, ale 100 km2 veľký ostrov sa rozprestiera súbežne s polostrovom Pelješac, od ktorého ho oddeľuje Mljetski kanal (Mljetský prieliv). Podľa legendy inšpiroval Homéra pri opise začarovaného Ogygia v príbehu o Odyseovi a nymfe Kalypso. Dodnes má tento síce malý, ale najzelenejší ostrov Jadranu povesť tichého raja. Nebol to však jediný dôvod prečo ho v roku 1960 vyhlásili za národný park. Dôvodom bolo mimoriadne členité, zvláštne pobrežie, vzácna kvetena a prírodný lesný porast, zaberajúci takmer tri štvrtiny ostrova.
Ostrov má stále trajektové spojenie: Trstenik (Pelješac) - Polače (Mljet), Dubrovník - Sobra (Mljet) a pravidelné denné spojenie loďami s Dubrovníkom (z prístavu Polače) a niekoľko razy do týždňa s Rijekou (zo Sobry).

 Flóra na Mljete má typický stredomorský charakter. Popri sosnových a borovicových hájoch a duboch zimných je tu zastúpený aj rohovník obyčajný (svätojánsky chlieb), jahodovec obyčajný, vresovec stromovitý, pistácia mastixová, myrta obyčajná a ďalšie. Kedysi ľudia dokázali využiť takmer všetko, čo tu ráslo: z plodov jahodovca pálili pálenku a varili džem, plody rohovníka jedli, pistácie používali na farbenie a ochranu rybárskych sietí atď. Fauna ostrova nie je ešte vedecky preskúmaná. V roku 1909 sem doviezli munga egyptského, ktorý im mal pomôct pri znižovaní počtu jedovatých hadov. Mungo úlohu splnil stopercentne. Okrem daniela škvrnitého a svine divej, ktorých sem doviezli po druhej svetovej vojne, tu majú domov menšie druhy zvierat: myš skalná (žije len tu a na ostrove Brač), jež, netopier, plch, kuna, zajac, ...
 Dejiny
Ostrov bol osídlovaný od čias Ilýrov. Svedčia o tom kopy kameňov z ilýrskych pevností a hroby blízkej osady Babine kuće (Babin dom). Rimania nazývali ostrov Melita (z latinského melleus - sladký ako med). Údajne na tomto ostrove bolo letné sídlo cisára Augusta (rok 63 pred n. l.). Z archeologických nálezov z rímskeho obdobia, ktoré sa našli po celom ostrove, sú najvýznamnejšie zvyšky paláca z 3. - 5. stor. v osade Polače. N a rozdiel od väčšiny pobrežných miest po skončení rímskej nadvlády patril Mljet takmer výlučne miestnym kniežatám. Jeden z nich v polovici 12. stor. daroval ostrov benediktínom z Apulie. Táto rehoľa tu pôsobila šesť storočí. Až do 19. stor. ovplyvňovala tamojší kultúrny, spoločenský i hospodársky život. V 14. stor. pripojili Mljet k Dubrovníckej republike, ktorá na ostrov vyslala svojho miestodržiteľa. Po jej zániku sa Mljet dostal najprv pod francúsku nadvládu (1808 - 1813), potom bol až do roku 1918 súčasťou rakúskej Dalmácie.
 Národný park
Väčšina turistov prichádza na ostrov kvôli národnému parku, ktorý zaberá jeho celú západnú časť. Uprostred parku ležia obe prírodné slané jazerá - Veliko Jezero (Veľké Jazero) 145 ha a Malo Jezero (Malé Jazero) 24 ha. Pôvodne to boli krasové polia, ktoré sa naplnili morskou vodou po dobe ľadovej, keď sa zdvihla hladina mora. Voda do nich pritekla úzkym spojovacím kanálom. V roku 1960, keď zakladali národný park Mljet, mal kanál šírku 4 m a hĺbku asi pol metra. Vtedy ho rozšírili a zároveň aj prehĺbili na 2,6 m, aby umožnili väčším lodiam vplávať z mora do jazera. Aj jazerá sú navzájom spojené 30 m dlhým, 2,5 m širokým vodným kanálom. Silný prúd v oboch kanáloch využívali už v stredoveku na poháňanie mlynov. Obsah soli vo vode oboch jazier, v ktorých je povolené kúpanie, je vďaka prítoku sladkej vody o niečo nižší ako v mori a teplota vody je v lete vyššia asi o 4°C.
 Mljet
Na ostrovčeku vo Veľkom jazere postavili benediktíni v 12. stor. kláštor, ktorý v ďalších storočiach viackrát rozširovali a prestavovali. Opátsky Kostol Panny Márie je jednoloďová stavba, ktorú charakterizujú znaky apulského románskeho štýlu. Renesančná predsieň z 15./16. stor. je vyzdobená erbom miestneho rodu Gundulićovcov, pretože poskytli prostriedky na stavbu kostola. Z toho istého obdobia pochádza aj strážna veža nad átriom a sakristia. Neskôr boli pristavené dve kaplnky v barokovom slohu. V 16. stor. budovu kláštora, pôvodne postavenú okolo krížovej chodby, mnísi rozšírili o dvojposchodovú renesančnú stavbu. Po druhej svetovej vojne kostol zreštaurovali. V budove kláštora je dnes hotel. V chránenom zálive Pomeny sa nachádza tiež hotel. Okrem toho je tam malý prístav, reštauračné zariadenia a kemping.
Na severnej strane ostrova sa v chránenom zálive nachádza malý prístav, kde pristávajú trajekty. Názov tohto miesta Polača, pochádza z chorvátského slova palača (palác). Skutočne tu objavili zvyšky neskoroantického paláca. Predpokladá sa, že slúžil ako letná rezidencia rímskej patricijskej rodine. Na západ od paláca sa zachovali časti múrov ešte predkresťanskej baziliky, ktorá pravdepodobne slúžila na svoj účel od 5./6. až do 12. stor. Aj východne od paláca archeológovia odkryli stopy po dvoch bazilikách, ktoré pochádzajú z raného stredoveku, alebo možno aj z neskorej antiky.
Miesto Babino Polje (Babine Pole) je so svojimi 500 obyvateľmi najväčšou osadou na ostrove. Leží uprostred Mljetu, na úpätí pohoria Veli Grad (Veli Miesto) - najvyššieho na ostrove (512 m). Neďaleko osady sa nachádza niekoľko kvapľových jaskýň.