Plitvické jazerá |
Župa: Zadar - Knin Nadmorská výška: 503 - 639 m Rozloha: 194 km2 Mapy: Trasa - Interaktívna mapa | ![]() | |
![]() |
Poloha
a príjazdy Jazerá a národný park ležia vo východnej Like medzi reťazcom vrchov Malej Kapely a Ličkej Plješevice - táto čiastočne tvorí hranicu s Bosnou a Hercegovinou. Osada Plitvice leží na dobre vybudovanej ceste E 71, ktorá je hlavným spojením medzi dalmátskym pobrežím a vnútrozemím. Do osady Plitvice sa dá dobre dostať zo Zadaru a Šibenika. Okrem toho vedú do národného parku menšie cesty zo Senja a Karlobagu. Plitvice sú vzdialené od Zadaru približne 150, z Karlobagu 110 a zo Senja 90 km. | |
Vchody Národný park je otvorený od 8:00 - 19:00 h a má dva vchody. Automobil treba odstaviť pred nimi na parkoviskách. V cene vstupenky (od 1. júla, za osobu, od 7 - 18 r. je 55 Kn (do 7 r. gratis) a od 18 r. 95 Kn, mimo sezóny 45 - 80 Kn) je zahrnutá aj jazda špeciálnym vláčikom, prípadne plavba loďkou po jazere Kozjak. Každý návštevník dostane orientačnú mapku. Návštevníci, ktorí k Plitvickým jazerám prichádzajú od Jadranského pobrežia (Zadar, Split), sa do národného parku dostanú horným vchodom č. 2 (Ulaz 2) v oblasti horných jazier. Tu, pri veľkom jazere Kozjak, sú ubytovne, reštaurácie a pošta. Odtiaľto sa môžu plaviť loďou po jazere, alebo sa vybrať na turistický či rybársky výlet či na túru do divočiny. Približne 5 km ďalej na sever sa dostaneme k vchodu č. 1 (Ulaz 1). Odtiaľto je prístup ku Koranskej priepasti s úchvatným vodopádom rieky Plitvica. | ||
Všeobecné
informácie Každý, kto videl sfilmované romány Karla Maya, pozná Plitvička jezera (Plitvické jazerá), alebo v ich podmanivých zákutiach sa odohrávali dobrodružné scény Winnetoua a iných podobných filmov. Plitvické jazerá so širším okolím patria k najkrajším prírodným výtvorom v Európe. V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť, v roku 1949 za národný park a v roku 1979 zapísané do zoznamu UNESCO ako Dedičstvo sveta Šestnásť rôzne veľkých jazier tu leží v nerovnakej nadmorskej výške s celkovým rozdielom 156 m v dĺžke takmer 8 km. Prvé, najhornejšie jazero, ktoré sa volá Prošćansko jezero, vzniká pri ústí veľmi krátkej rieky Matica, vytvorenej z riečok Bijela Rijeka a Crna Rijeka, spájajúcich sa pri dedine Plitvički Ljeskovec. Pri Prošćanskom jazere začína nepretržitá reťaz vodopádov, prahov, kaskád a vápencovo - travertínových bariér, ktorými spenená a hučiaca voda padá vždy do ďalšieho, nižšieho jazera. Prastaré lesy a bujná vegetácia sa zrkadlia v hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb: | ![]() | |
od smaragdovo-zelenej až po tyrkysovo-modrú. Vyššie položených 12 jazier tvorí skupinu tzv. Horných jazier, ktoré končia najväčším jazerom Kozjak. Z neho sa voda prelieva do štyroch ďalších tzv. Dolných, ktoré sú menšie a plytšie a ležia v prekrásnom kaňone strmých skál. Na konci dolných jazier je jeden z najkrajších úsekov - Nastavle, kde sa k jazerným vodám pripája, mohutným 72 metrov vysokým vodopádom, potok Plitvica, podľa ktorého sú jazerá pomenované. Z celkovej rozlohy národného parku tvorí les 157 km2, lúky 35 km2 a približne 2,2 km2 pripadá na jazerá a vodopády. | ||
Dvanásť horných jazier leží v nadmorskej výške 639 - 534 m. Jazero Kozjak, 2 km dlhé a 46 m hlboké, je najväčšie. Obklopuje ho bukový les. Štyri malé dolné jazerá, brehy ktorých sú porastené stromami a krami, sa nachádzajú vo výške medzi 526 a 503 m. Ležia v 70 až 80 m hlbokom kaňóne, ktorý v skalnatom vápenci vyhĺbila rieka. Jazerá sú navzájom pospájané nielen nádhernými vodopádmi, ale aj podzemnými prúdmi vody a jaskyňami, z ktorých je asi tucet prístupných. | ||
Najvyšší vodopád je Plitvica, v blízkosti vchodu č.1, kde voda malej
prítokovej riečky padá z visiaceho bočného údolia do 72 m hlbokej
Koranskej priepasti. Na miesto nazvanom Sastavci sa stretávajú takmer
všetky pozemné i podzemné toky z celého územia jazier. Zvláštnosťou Plitvických jazier sú bariéry medzi jednotlivými jazerami. Netvoria ich skaly, ale vápencové naplaveniny a vápencovo-tufové výtvory, ktoré vznikali v priebehu posledných 4000 rokov. Rastú relatívne rýchle (za priaznivých podmienok až 3 cm za rok), ale rovnako rýchle sa môžu aj rozložiť, resp. zničiť. Vápencový tuf, nazývaný travertín, vzniká biodynamickým procesom, pri ktorom sa na seba naplavujú mach, zvápenatené riasy a vo vode obsiahnuté minerály. Postupom času narastie riadna bariéra s tzv. nosmi, terasami, hrádzami a kanálmi, pred ktorou sa hromadí voda. Proces vytvárania travertínu prebieha dynamicky: kým na jednom mieste sa vytvára bariéra, na inom prudká voda bariéru ničí. Na pokojných miestach, t.j. v močiaroch, rybníkoch a jazerách sa okrem toho ukladá aj biely vápencový kal, ktorý pokrýva naplavený rastlinný materiál. | ![]() | |
![]() | Odumreté kmene stromov, ktoré ležia vo vode, vyzerajú často ako spiace krokodíly. Tento vápencový kal, ako aj menlivý odraz slnečného svetla sú príčinou zvláštneho modrého a zeleného sfarbenia Plitvických jazier. | |
Pre zachovanie tejto jedinečnej prírodnej pozoruhodnosti majú veľký význam lesy, ktoré zaberajú približne tri štvrtiny plochy národného parku. Sú dôležitým zásobníkom vody a starajú sa o jej rovnomerný prísun. Národný park s jeho vodstvom bohatým na ryby poskytuje životný priestor ohrozeným živočíšnym druhom, napr. vydrám, medveďom hnedým, vlkom, rysom a mačkám divým. V lesoch okolo jazier žijú jelene, srny, diviaky, líšky, jazvece a kuny. | ||
Kúpanie a plavba loďou sú povolené len na označených miestach. V letných mesiacoch dosahuje teplota horných jazier až 24°C. Ozajstným rajom pre športových rybárov je jazero Kozjak, ako aj dve viac skryté jazerá Ciginovac a Prošćansko jezero. Treba mať rybárske povolenie, ktoré vydáva vedenie národného parku (Uprava Nacionalnog parka). |
![]() ![]() |