Plitvické jazerá



Župa
:
Zadar - Knin
Nadmorská výška: 503 - 639 m
Rozloha: 194 km2
Mapy: Trasa - Interaktívna mapa
 Plitvické jazerá
Poloha a príjazdy
Jazerá a národný park ležia vo východnej Like medzi reťazcom vrchov Malej Kapely a Ličkej Plješevice - táto čiastočne tvorí hranicu s Bosnou a Hercegovinou. Osada Plitvice leží na dobre vybudovanej ceste E 71, ktorá je hlavným spojením medzi dalmátskym pobrežím a vnútrozemím. Do osady Plitvice sa dá dobre dostať zo Zadaru a Šibenika. Okrem toho vedú do národného parku menšie cesty zo Senja a Karlobagu. Plitvice sú vzdialené od Zadaru približne 150, z Karlobagu 110 a zo Senja 90 km.
Vchody
Národný park je otvorený od 8:00 - 19:00 h a má dva vchody. Automobil treba odstaviť pred nimi na parkoviskách. V cene vstupenky (od 1. júla, za osobu, od 7 - 18 r. je 55 Kn (do 7 r. gratis) a od 18 r. 95 Kn, mimo sezóny 45 - 80 Kn) je zahrnutá aj jazda špeciálnym vláčikom, prípadne plavba loďkou po jazere Kozjak. Každý návštevník dostane orientačnú mapku. Návštevníci, ktorí k Plitvickým jazerám prichádzajú od Jadranského pobrežia (Zadar, Split), sa do národného parku dostanú horným vchodom č. 2 (Ulaz 2) v oblasti horných jazier. Tu, pri veľkom jazere Kozjak, sú ubytovne, reštaurácie a pošta. Odtiaľto sa môžu plaviť loďou po jazere, alebo sa vybrať na turistický či rybársky výlet či na túru do divočiny. Približne 5 km ďalej na sever sa dostaneme k vchodu č. 1 (Ulaz 1). Odtiaľto je prístup ku Koranskej priepasti s úchvatným vodopádom rieky Plitvica.
Všeobecné informácie
Každý, kto videl sfilmované romány Karla Maya, pozná Plitvička jezera (Plitvické jazerá), alebo v ich podmanivých zákutiach sa odohrávali dobrodružné scény Winnetoua a iných podobných filmov. Plitvické jazerá so širším okolím patria k najkrajším prírodným výtvorom v Európe. V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť, v roku 1949 za národný park a v roku 1979 zapísané do zoznamu UNESCO ako Dedičstvo sveta Šestnásť rôzne veľkých jazier tu leží v nerovnakej nadmorskej výške s celkovým rozdielom 156 m v dĺžke takmer 8 km. Prvé, najhornejšie jazero, ktoré sa volá Prošćansko jezero, vzniká pri ústí veľmi krátkej rieky Matica, vytvorenej z riečok Bijela Rijeka a Crna Rijeka, spájajúcich sa pri dedine Plitvički Ljeskovec. Pri Prošćanskom jazere začína nepretržitá reťaz vodopádov, prahov, kaskád a vápencovo - travertínových bariér, ktorými spenená a hučiaca voda padá vždy do ďalšieho, nižšieho jazera. Prastaré lesy a bujná vegetácia sa zrkadlia v hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb: 
od smaragdovo-zelenej až po tyrkysovo-modrú. Vyššie položených 12 jazier tvorí skupinu tzv. Horných jazier, ktoré končia najväčším jazerom Kozjak. Z neho sa voda prelieva do štyroch ďalších tzv. Dolných, ktoré sú menšie a plytšie a ležia v prekrásnom kaňone strmých skál. Na konci dolných jazier je jeden z najkrajších úsekov - Nastavle, kde sa k jazerným vodám pripája, mohutným 72 metrov vysokým vodopádom, potok Plitvica, podľa ktorého sú jazerá pomenované. Z celkovej rozlohy národného parku tvorí les 157 km2, lúky 35 km2 a približne 2,2 km2 pripadá na jazerá a vodopády.
Dvanásť horných jazier leží v nadmorskej výške 639 - 534 m. Jazero Kozjak, 2 km dlhé a 46 m hlboké, je najväčšie. Obklopuje ho bukový les. Štyri malé dolné jazerá, brehy ktorých sú porastené stromami a krami, sa nachádzajú vo výške medzi 526 a 503 m. Ležia v 70 až 80 m hlbokom kaňóne, ktorý v skalnatom vápenci vyhĺbila rieka. Jazerá sú navzájom pospájané nielen nádhernými vodopádmi, ale aj podzemnými prúdmi vody a jaskyňami, z ktorých je asi tucet prístupných.
Najvyšší vodopád je Plitvica, v blízkosti vchodu č.1, kde voda malej prítokovej riečky padá z visiaceho bočného údolia do 72 m hlbokej Koranskej priepasti. Na miesto nazvanom Sastavci sa stretávajú takmer všetky pozemné i podzemné toky z celého územia jazier.
Zvláštnosťou Plitvických jazier sú bariéry medzi jednotlivými jazerami. Netvoria ich skaly, ale vápencové naplaveniny a vápencovo-tufové výtvory, ktoré vznikali v priebehu posledných 4000 rokov. Rastú relatívne rýchle (za priaznivých podmienok až 3 cm za rok), ale rovnako rýchle sa môžu aj rozložiť, resp. zničiť. Vápencový tuf, nazývaný travertín, vzniká biodynamickým procesom, pri ktorom sa na seba naplavujú mach, zvápenatené riasy a vo vode obsiahnuté minerály. Postupom času narastie riadna bariéra s tzv. nosmi, terasami, hrádzami a kanálmi, pred ktorou sa hromadí voda. Proces vytvárania travertínu prebieha dynamicky: kým na jednom mieste sa vytvára bariéra, na inom prudká voda bariéru ničí. Na pokojných miestach, t.j. v močiaroch, rybníkoch a jazerách sa okrem toho ukladá aj biely vápencový kal, ktorý pokrýva naplavený rastlinný materiál. 
 Vodopád Plitvica
Odumreté kmene stromov, ktoré ležia vo vode, vyzerajú často ako spiace krokodíly. Tento vápencový kal, ako aj menlivý odraz slnečného svetla sú príčinou zvláštneho modrého a zeleného sfarbenia Plitvických jazier.
Pre zachovanie tejto jedinečnej prírodnej pozoruhodnosti majú veľký význam lesy, ktoré zaberajú približne tri štvrtiny plochy národného parku. Sú dôležitým zásobníkom vody a starajú sa o jej rovnomerný prísun. Národný park s jeho vodstvom bohatým na ryby poskytuje životný priestor ohrozeným živočíšnym druhom, napr. vydrám, medveďom hnedým, vlkom, rysom a mačkám divým. V lesoch okolo jazier žijú jelene, srny, diviaky, líšky, jazvece a kuny.
Kúpanie a plavba loďou sú povolené len na označených miestach. V letných mesiacoch dosahuje teplota horných jazier až 24°C. Ozajstným rajom pre športových rybárov je jazero Kozjak, ako aj dve viac skryté jazerá Ciginovac a Prošćansko jezero. Treba mať rybárske povolenie, ktoré vydáva vedenie národného parku (Uprava Nacionalnog parka).