 |
Poreč leží na západnom pobreží Istrie, takmer presne v strede Porečskej riviéry, ktorá sa ťahá približne 65 km severne od Puly a 60 km od Novigradu, resp. od ústia Mirny do mora až po Limski kanal. Od Vrsaru (na juhu) po Novigrad (na severe) sa rozprestiera Porečská riviéra, ktorá so svojimi turistickými "oázami" (ako malý Ostrov sv. Nikolu, Bijela uvala, Zelena laguna, Plava lagune, Brulo, Pical, Špadići, Červar a Lanterna) patrí k najnavštevovanejším rekreačným oblastiam Istrie. Na zátoky bohaté pobrežie poskytuje vynikajúce podmienky pre všetky možné druhy vodných športov. S obrovskou ponukou aktivít voľného času a športu, zodpovedajúcou veľkým rekreačným zariadeniam, sa stretnete najmä v dvoch zátokách Plava Laguna a Zelena Laguna. Príjemnejšie je kúpanie na ostrove Sv. Nikola, kde tienisté píniové lesy, skalnaté pláže a štrkové zátoky zmierňujú letné horúčavy.Zariadenia v Solaris Naturis a Ulika (severne od Poreča) sú výlučne pre nudistov. Nudistické priestory sú aj v kempingu Zelena Laguna.
Mesto má k dispozícii dobre vybavený prístav so všetkými servisnými zariadeniami. Je chránený ostrovom Sv. Nikola a dvoma vlnolamami. K bohatej športovej ponuke patrí potápanie, plachtenie, surfovanie, vodné lyžovanie, parasailing, jazda na koni, tenis a mnoho ďalších športov. Požičiavajú tu lode i bicykle.
Najznámejšie staré centrum Poreča si zachovalo svoj malebný vzhľad určite aj vďaka svojej polohe na plochom výbežku do mora, ktorý nedovoľoval žiadne rozširovanie. Ak sem návštevník príde v čase obeda a následnej "siesty", zažije pokojné mestečko, ktoré sa večer, keď sa zotmie, zmení na nepoznanie. Ulice sa zaplnia ľuďmi, ktorý sa prechádzajú po hladkej kamennej dlažbe a prúdia do kaviarní, reštaurácií a vinárničiek, kde podávajú aj domáce porečské víno "Biely Pinot".
Bary, krčmy a diskotéky vo veľkých hoteloch a rekreačných zariadeniach (napr. Charlie, Capitol, hotel Fortuna na ostr. Sv. Nikola) sa starajú o to, aby ani horúce noci neboli nudné.
Poreč bol osídlený už v prehistorickom období. Ostrov (pôvodne obývaný Ilýrmi) dobyli v 5. stor. pred n.l. Kelti. Existencia prírodného prístavu sem v 2. stor. pred n.l. prilákala Rimanov, ktorí tu založili opevnený tábor svojej légie "kastrum". Za Cézarovej vlády nadobudol postavenie mesta "municípia" a za Tibériovej vlády v 1. stor. pozíciu kolónie "Colonia Julia Perentium". V 4. stor. si po páde Rímskej ríše Poreč podmanili Ostrogóti. Od začiatku 6. stor. až do konca 8. stor. (s výnimkou krátkeho obdobia longobardskej franskej nadvlády) patril Poreč k Byzantskej ríši, ktorá tu z celej oblasti východného Jadranu zanechala najzreteľnejšie stopy. V tej dobe sem prenikli Avari a Slovania, ktorí sa v okolí mesta definitívne usadili v 7. stor. a obrábali úrodnú čiernozem. Od 12. stor. bol v rukách aquileiskych patriarchov, benátskou nadvládou, pirátoch, úskokoch, až do 17. stor. keď sa do mestečka prisťahovali Chorváti. Po páde Napoleona od roku 1815 patril Poreč Rakúsku, od 1862 Habsburgovcami a od 1918 Taliansku do 2. svet. vojny.
| |
